Tokio zavedie štvordňový pracovný týždeň - Prehľad svetovej ekonomiky

Tokio zavedie štvordňový pracovný týždeň

Tokijská metropolitná vláda plánuje od apríla zaviesť štvordňový pracovný týždeň pre svojich zamestnancov, aby podporila rodiny a zvýšila rekordne nízku pôrodnosť. Tá je aktuálne na úrovni 1,2 dieťaťa na ženu, čo je hlboko pod hranicou potrebnou na to, aby počet obyvateľov neklesal (2,1). Guvernérka Yuriko Koike oznámila, že zamestnanci budú mať možnosť vziať si každý týždeň aj tretí deň voľna nad rámec víkendu.

Štvordňový pracovný týždeň by mohol zmierniť tlaky vyplývajúce z kultúry nadčasov. Nadčasy sú v Japonsku často vnímané ako norma, očakávanie alebo dokonca aj prejav lojality či nasadenia. Ženy si teda musia často vybrať medzi rodinou a časovo náročnou kariérou. Podobné pilotné programy v zahraničí ukázali pozitívne výsledky, vrátane zlepšenia rovnováhy medzi prácou a súkromím a zníženia stresu.

Silný dolár oslabuje rozvojové štáty

Nárast hodnoty amerického dolára po prezidentských voľbách vytvára výzvy pre rozvojové štáty ako Vietnam, Čína, Nigéria či Brazília. Ubližujú im najmä zvýšené náklady na splácanie dolárových dlhov a nárast cien materiálov. K nervozite prispievajú aj očakávané obchodné opatrenia a clá.

Rozvojové krajiny často vydávajú dlh, ktorý má splátky v amerických dolároch. Pre investorov sú platby v tejto mene často prijateľnejšie, keďže je stabilnejšia než lokálne meny týchto krajín. Pri každej splátke si preto potrebujú najskôr premeniť svoju menu na doláre a potom odoslať platbu. Ak dolár posilní, musia za splátky zaplatiť vo svojej mene viac. Napríklad Vietnam platil za každý požičaný dolár v septembri o tisíc dongov menej, než teraz.

Rovnakým spôsobom silný dolár ubližuje aj miestnym výrobcom. Tí totiž zvyknú nakupovať materiály potrebné pre svoju výrobu v amerických dolároch. Pokiaľ dolár posilní, výrobcovia musia za materiály platiť vo svojej mene viac.   

Najstarší dlhopis oslavuje 400 rokov

Najstaršia dlhopisová zmluva na svete oslávila 400 rokov. Tento jedinečný dokument bol vydaný 10. decembra 1624 vo vtedajšom Silicon Valley financií, Holandsku. Jeho vydanie bolo snahou o zafinancovanie opravy hrádze pri rieke Lek, ktorá ohrozovala záplavami Amsterdam.

Dlhopis v hodnote 1 200 karolínskych guldenov, vydaný miestnym vodohospodárskym úradom, ponúkal úrok 2,5 % ročne na dobu neurčitú. Táto zmluva je stále platná a aktuálne patrí newyorskej burze, ktorá za uplynulý rok vyzbierala úroky vo výške takmer 300 eur.