Zomrieť s nulou na účte

Nedávno som čítal knihu Die With Zero od Billa Perkinsa a musím povedať, že na mňa úplne zapôsobila. Ako niekoho, kto sa vždy zaujímal o témy osobných financií, vytvárania bohatstva a investovania, bola táto kniha skvelým čítaním. Bola to totiž prvá kniha, ktorá neriešila tvorbu bohatstva, ale jeho efektívne využitie.

Hlavným posolstvom knihy je pomôcť čitateľom uvedomiť si, že peniaze sú len nástrojom na maximalizovanie nášho šťastia a plnohodnotné prežitie života. Ako už sám názov knihy napovedá, ak si chceme náš život naplno užiť, nemá zmysel aby sme hromadili majetok až do smrti, pretože po smrti nám už bude nanič. Najoptimálnejšie riešenie podľa autora je zomrieť s nulou na konte.

Autor považuje míňanie peňazí na zážitky a blízkych za investovanie do šťastia a naše spomienky sú potom dividendami, ktoré v budúcnosti získavame ako výnos. Preto treba investovať do zážitkov, ktoré nám prinesú najsilnejšie spomienky (najvyšší výnos). Zároveň platí, že čím skôr do zážitkov investujeme, tým dlhšie z nich budeme poberať dividendy formou spomienok, a tým bude z nášho majetku väčší celkový zisk.

V živote máme tri základné zdroje - zdravie, čas a peniaze. Podobne ako v investičnom trojuholníku (riziko, likvidita, výnos) je takmer nemožné získať vysoký výnos s maximálnou likviditou a minimálnym rizikom. Aj pri tejto trojici to je rovnaké.

Keď som mladý a zdravý, nemám väčšinou na investovanie do zážitkov dosť peňazí, aj keď som možno „časový milionár“. Naopak, keď som starý, mám síce dosť peňazí a času, avšak zdravie je už biedne a nedokážem si dopriať také zážitky, ako by som chcel. Krásne to vystihuje tento obrázok:

V knihe ma tiež zaujal jeden graf, ktorý vysvetľuje rovnováhu zdravia a zážitkov a kedy ich treba maximalizovať. Tento graf pekne ukazuje, kedy sa vám v živote otvárajú najväčšie príležitosti investovania do zážitkov. Je to medzi štyridsiatym a šesťdesiatym rokom života.

Vrátim sa však aj k myšlienke „zomrieť s nulou na účte“. Áno, je to v praxi takmer nereálne, pretože človek nikdy nevie, aká choroba sa na sklonku života môže prihodiť a koľko peňazí na boj s ňou bude potrebovať. Plnohodnotný život prežitý o rok kratšie však môže byť lepším, ako nezažiť za život nič a vraziť tie peniaze do predĺženia zdravia v 85-tke. Ako kedysi hovorievali moje babičky „Jurko, šak mne sa už ani zavárať neoplatí. Ja sa nedožijem toho, aby som to zjedla.“

Mnoho z vás si možno povie, že vám vôbec nevadí, keď na vašom účte po smrti nebude svietiť nula. Veď to predsa zdedia deti. Priemerný vek dožitia na Slovensku je však dnes okolo 77 rokov. Častokrát sa ale stáva, že jeden z partnerov zomiera neskôr, a preto deti dedia majetok relatívne neskoro. Keď majú deti povedzme 55-65 rokov, už si dedičstvo kvôli horšiemu zdraviu nevedia toľko užiť, ako keby tie peniaze získali v mladšom veku.

V tomto smere som jeden z tých šťastnejších ľudí. Ja som dostal od rodičov komplet celé svoje dedičstvo pred zhruba 15 rokmi, keď som mal 27 rokov (nevykladajte si to zle, obaja moji rodičia ešte žijú). Brat kúpil rodičom dom a rodičia mi darovali oba byty, ktoré mali. Tie som zveľadil a neskôr som ich predal. Vďaka nim som získal krásny základ na stavbu rodinného domu v Bratislave.

Pre môj život malo toto dedičstvo neskutočne pozitívny efekt a som za neho rodičom nesmierne vďačný. Žijem oveľa spokojnejší život bez finančných stresov a mohol som už v mladom veku investovať veľa peňazí do zážitkov, z ktorých dnes čerpám veľmi vysoké dividendy vo forme spomienok.

A poviem vám na rovinu, neviem či by som bez tohto predčasného dedičstva bol dnes úspešným majiteľom Finaxu. Peniaze, ktoré som do rozbehu Finaxu investoval, by som pravdepodobne vložil do kúpy lepšieho bývania, ako do podnikania s neistým výsledkom. Skoré dedičstvo tak malo na môj život obrovský dopad.

Ja osobne fungujem len na jednej sociálnej sieti – LinkedIn, kde často zverejňujem hlavne moje postrehy k osobným financiám a obsahu, ktorý tvoríme. Na mojom LinkedIne som nedávno zverejnil prieskum s dosť kontroverzným názvom „V akom veku by ste najradšej zdedili majetok?“ s podtitulom: Bez ohľadu na to, ako dlho by vaši rodičia žili, v ktorej fáze života by sa vám dedičstvo najviac zišlo?

Podobný prieskum totiž autor využil aj v tejto knihe a bol som milo prekvapený, že to ľudia na Slovensku vnímajú veľmi podobne ako v USA. V prieskume hlasovalo až 416 ľudí, táto myšlienka teda zjavne mnohých zaujala.

Vekové rozmedzie 26 – 35 rokov je práve tým obdobím, kedy si ľudia zakladajú rodiny a majú najväčšiu potrebu peňazí v živote. Zároveň sú v tomto veku už dostatočne zodpovední, aby získané dedičstvo dobre využili a nepreflákali ho v baroch a divokých jazdách s kamarátmi.

Kniha je napísaná ľahko a zrozumiteľným spôsobom, vďaka čomu je skvelým čítaním aj pre tých, ktorí sú v témach osobných financií a investovania nováčikovia. Bill Perkins odvádza skvelú prácu pri rozdeľovaní kľúčových pojmov a princípov spôsobom, ktorý je zaujímavý aj poučný. Zdieľa aj svoje osobné skúsenosti a príbehy, ktoré knihe dodávajú veľkú hodnotu.

Jediné, čo by som knihe vytkol je fakt, že ju autor píše z pozície bohatého človeka, ktorý v živote zarobil milióny dolárov a tak sa mu o užívaní života píše akosi ľahšie ako bežnému 50-ročnému Slovákovi.

Knihu som si kúpil cez Amazon a je dostupná len v angličtine. Celkovo je Die With Zero od Billa Perkinsa vynikajúcou knihou, ktorá poskytuje množstvo cenných informácií o témach osobných financií, na ktoré sa pozerá z trocha inej stránky – správne načasovanie míňania a maximalizácia úžitku.