Amazon zvažuje vybudovanie jadrového reaktora

Po podobnom oznámení, ktoré zverejnili Google či Microsoft, sa už aj Amazon pridáva ku snahe investovať do jadrovej energie. Účelom je napájanie čoraz väčších dátových centier, ktoré sú kľúčové pre vývoj umelej inteligencie.

Na tento krok Amazon vyčlenil viac ako 500 miliónov amerických dolárov (cca. 385 miliónov eur), ktoré zainvestoval do podielu v spoločnosti X-energy. Táto firma vyvíja malé modulárne reaktory, ktoré majú približne tretinu výkonu bežných reaktorov, vďaka čomu sú na tento účel ideálne. Amazon plánuje do roku 2039 inštalovať cez tieto reaktory výkon 5 gigawatov.

Všetky spomenuté technologické giganty už v minulosti kvôli tomuto účelu investovali do budovania solárnych a veterných elektrární, no s rastúcim dopytom po elektrine padlo rozhodnutie prikloniť sa k jadru, keďže neprodukuje žiadne emisie skleníkových plynov, no zároveň dokáže vyprodukovať najväčšie množstvo energie.

ECB opäť znižuje úrokové sadzby 

Po znížení rizika inflácie pristúpila Európska centrálna banka (ECB) k tretiemu tohtoročnému zníženiu všetkých svojich kľúčových úrokových sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu na rozmedzie 3,25 % až 3,65 %, čo sú najnižšie úrovne za posledné tri roky. Spodná hranica 3,25 % predstavuje depozitnú sadzbu na vklady bánk.

Dôvodom je najmä spomaľujúca miera zdražovania, ktorá v septembri klesla na 1,8 %, čo je menej ako 2 % cieľ ECB. Je za tým najmä zníženie cien energií, a to o 6,1% oproti minulému mesiacu. Za posledné dva roky patrili energie k hlavným príčinám vysokej inflácie. 

Poznáme mená ocenené Nobelovou cenou 

Minulý pondelok sa na Švédskej Kráľovskej akadémii uskutočnilo udeľovanie prestížnej Nobelovej ceny za ekonómiu. Ocenená bola trojica amerických ekonómov D. Acemoglu, S. Johnson a J. Robinson pôsobiacich na Massachusetskom technologickom inštitúte (MIT) a Univerzite v Chicagu.

Akadémia ocenenie odôvodnila prínosom ich výskumu v porozumení vzniku a pretrvávania nerovnosti medzi krajinami a akú rolu v nich hrajú štátne inštitúcie. Ako uviedol sám Acemoglu „naša práca ukazuje, že demokracia má na bohatstvo a ekonomický výkon pozitívny vplyv, a že krajiny, ktoré prejdú na demokratický systém, zažívajú roky hospodárskeho rastu“.

Nobelova cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny udeľované od roku 1895, ale udeľuje sa od roku 1968. Preto sa ani oficiálne nevolá „Nobelova cena“ ale „Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela“.