Inflácia je neoddeliteľnou súčasťou každej ekonomiky. Ale vie so sebou priniesť určité výzvy. Príliš vysoká inflácia môže spôsobiť pokles kúpnej sily, zatiaľ čo príliš nízka inflácia môže ukazovať problémy s ekonomickým rastom. Optimálna úroveň inflácie je potrebná pre stabilitu a zdravie ekonomiky a jej dôkladné sledovanie vykonáva centrálna banka každej krajiny.

V tomto blogu preskúmame príčiny inflácie, spôsoby jej merania a ochrany pred jej dopadmi. Pochopením inflácie a jej dôvodov budete lepšie pripravení robiť informované finančné rozhodnutia vo všedných dňoch.

Čo je príčinou inflácie

Ako hovorí Wikipédia, pojem inflácia označuje nárast cien tovarov a služieb v ekonomike, čo má za následok zníženie kúpnej sily peňazí.

Keďže sa ceny zvýšia, tak sa hodnota peňazí v čase stráca. Inými slovami, za rovnaké množstvo peňazí si dnes môžete dovoliť menej ako minulý rok. Inflácia teda znižuje kúpnu silu meny, čo má výrazný dopad na životy občanov a ekonomiku. 

Predstavme si dvoch ľudí, jeden zarába 1500 eur mesačne a druhý 1200 eur mesačne. Pozrime sa, ako miera inflácie 3 % ovplyvní ich kúpyschopnosť.

• Rok 1: Človek zarobí 1500 eur.
• Rok 2: Ceny sa zvýšia o 3 %, ale zarába rovnakú sumu.

Predpokladajme, že daný človek minie na svoje potreby 1000 eur mesačne (nájom, potraviny, energie, inkaso, a pod.).

• V roku 1 si za 1000 eur môže dovoliť kúpiť určitý počet tovarov a služieb.
• V roku 2 kvôli inflácii 3 % tieto isté tovary a služby budú stáť 1030 eur.

Ak príjem ostane rovnaký, 1500 eur, dotyčný bude môcť po zaplatení účtov minúť alebo odložiť každý mesiac o 30 eur menej. Týchto 30 eur predstavuje zvýšenie životných nákladov. Za svoj príjem 1500 eur si môže dovoliť nakúpiť rovnaký objem tovarov a služieb ako pred rokom za 1456,31 eur. Jeho kúpna sila sa znížila o 43,69 eur za rok.

Teraz si ukážme človeka, ktorý zarába 1200 eur mesačne.

• Rok 1: Človek zarobí 1200 eur.
• Rok 2: Ceny sa zvýšia o 3 % a jeho príjem sa nezmenil.

Povedzme, že tento človek minie na životné potreby celú výplatu, teda 1200 eur.

• V roku 2 jeho mesačný nákupný košík bude kvôli 3 % inflácii stáť 1236 eur.

Ak príjem ostane nezmenený, tak si tento človek nebude môcť dovoliť tie isté tovary a služby ako rok predtým. Tým pádom bude nútený znížiť svoju spotrebu.

Inflácia postihne každého, ale jej dopad je väčší na tých s nižším príjmom. S tým, ako rastú životné náklady, sa zároveň znižuje schopnosť ľudí dovoliť si nakupovať rovnaké položky, ak sa s cenami nedvíhajú aj ich platy v rovnakej alebo vyššej miere ako inflácia.

Toto je zjednodušená definícia inflácie. Situácia je však ako vždy trošku komplikovanejšia. Poďme preto krok po kroku. Existujú určité príčiny, ktoré môžu viesť k inflácii:

Zvýšenie množstva peňazí (peňažnej zásoby) 

• Tlačenie a prerozdeľovanie peňazí: Keď národná banka zvýši množstvo peňazí v obehu nákupom aktív bez toho, aby sa zvýšil objem tovarov a služieb. Prirodzene narastie ich cena, keďže máme väčšie množstvo peňazí na rovnaké množstvo položiek. Napríklad, behom pandémie podporné dotácie a priame platby spôsobili nárast objemu peňazí a míňanie, čo viedlo k inflácii.
• Znižovanie hodnoty meny: Keď vláda zníži hodnotu meny voči ostatným (výmenný kurz), dovezené výrobky a služby sa stanú drahšími. Toto znižuje kúpnu silu a spôsobuje infláciu.
• Požičiavanie cez banky: Ak banky dávajú viac pôžičiek, spôsobí to viac míňania a investícií. Pokiaľ táto spotreba rastie rýchlejšie ako výroba, ceny sa kvôli väčšiemu dopytu zvýšia.

Dopytové činitele 

• Rastúce príjmy: So zvyšovaním platov prichádza aj väčšia tendencia míňať, čím rastie dopyt po tovaroch a službách. Pokiaľ výroba (ponuka) nie je schopná rásť rovnako rýchlo, ceny sa zvýšia, spôsobujúc dopytovú infláciu. Alebo ekonomickou rečou tento jav nastáva, ak agregátny dopyt prevýši agregátnu ponuku.

Ponukové činitele 

• Prekážky v ponuke: Prerušenie výroby alebo distribúcie môže spôsobiť nedostatky, čo  zvyšuje ceny. Napríklad problémy v dodávateľských reťazcoch spojených s pandémiou a zablokovanie Suezského prieplavu spôsobili výrazný nárast cien. Toto môže viesť k ponukovej inflácii, kedy sa ceny dvíhajú kvôli zníženej ponuke.
• Nedostatok kľúčových surovín: Ak je menej základných výrobných surovín ako napr. ropy, plynu alebo elektriny, rastú náklady výroby. Na to, aby si firmy zachovali maržu, zvýšia ceny pre bežných spotrebiteľov, spôsobujúc nákladovú infláciu.

Vstavaná inflácia

• Taktiež známa ako mzdová inflácia, nastáva vplyvom očakávanej inflácie v budúcnosti. Napríklad, ak ľudia predpokladajú, že v budúcnosti budú ceny vyššie, požadujú väčšie mzdy, čo firmy núti dvíhať cenovky produkcie s cieľom kompenzácie zvýšených nákladov. Tento druh inflácie ťahajú najmä mzdy a ich interakcie s cenami, vďaka čomu dokážu inflačný cyklus posúvať dopredu.  

Ako inflácia ovplyvní naše vrecká 

Inflácia ovplyvňuje veľa aspektov ekonomického života a rozhodnutí, ako napr. míňanie, šetrenie, investovanie či požičiavanie. Na pochopenie fungovania inflácie musíme rozumieť cenovým indexom a analyzovať konkrétne príklady dopadov. 

Ako meriame infláciu ?

Index spotrebiteľských cien (CPI z ang. Consumer Price Index) meria priemernú zmenu v cenách, ktoré spotrebitelia platia za tzv. spotrebný kôš tovarov a služieb v čase.  

Je dôležitým ukazovateľom inflácie, keďže sleduje, ako sa zvyšujú životné náklady populácie. To znamená, že ak sa CPI zvýši o 3 %, ceny v ekonomike v priemere narástli o 3 %. Medzi rokmi 1992 až 2023 bola priemerná ročná miera inflácie na Slovensku 5,9 %.

Inflácia sa počíta ako CPI – porovnáva ceny spotrebného koša dnes a v minulosti. Spotrebný kôš je vzorka tovarov a služieb, ktoré sú v priemere kupované domácnosťami. Tento spotrebný kôš zahŕňa veci ako potraviny, oblečenie, dopravu či zdravotnú starostlivosť. Ceny týchto vecí sú potom sledované v čase, čím sa určuje miera inflácie.

Je však nutné podotknúť, že každý z nás pociťuje infláciu inak, keďže sme rôzni a máme rôzne potreby. Tomuto sa hovorí individuálna inflácia alebo osobná inflácia. 

Napríklad, ak niekto míňa väčšiu časť svojho príjmu na zdravie (lieky, vitamíny, procedúry) a ceny týchto produktov a služieb rastú rýchlejšie ako iných, bude jeho individuálna inflácia vyššia ako všeobecná inflácia v ekonomike (CPI). Naopak, ak niekto míňa viac na elektroniku a cena sa zníži, bude pociťovať nižšiu osobnú infláciu ako CPI.    

Tu je príklad, ako môže taký spotrebný kôš vyzerať, ak sa zameriame na najväčšie položky:

• Bývanie: Nájom, energie či drobné opravy  
• Jedlo a nápoje: Nákup potravín a stravovanie sa v podnikoch
• Doprava: Nákup vozidla, tankovanie, verejná doprava
• Zdravotná starostlivosť: Zdravotné poistenie, zdravotnícke služby či lieky a vitamíny

Pozitívne a negatívne dopady inflácie

Spotreba

• Negatíva: Keď je inflácia vysoká, naše peniaze nám už nekúpia toľko, čo predtým. Napríklad, minulý rok ste spravili týždenný nákup za 100 eur, no vplyvom inflácie vás dnes ten istý nákup vyjde na 120 eur.
• Pozitíva: Na druhú stranu, inflácia vás môže priviesť k rozhodnutiu kúpiť si tovar skôr. Napríklad, ak viete, že cena notebooku pravdepodobne bude budúci rok o 5 % vyššia, zaobstaráte si ho radšej teraz, aby ste ušetrili.  

Úspory

• Negatíva: Vysoká inflácia znehodnocuje vaše úspory. Predstavte si, že máte odložených 5000 eur. Ak inflácia bude 10 %, vaše úspory vám kúpia toľko, za čo by ste pred rokom zaplatili 4545,45 eur. Inými slovami, reálna hodnota vašich úspor sa pod váhou inflácie scvrkáva.
• Pozitíva: Pri inflácii majú ľudia väčší sklon investovať, aby výnos úspor pokryl ich znehodnotenie infláciou. Napríklad, namiesto toho, aby ste 1000 eur nechali na sporiacom účte s 1 % úrokom, úspory zainvestujete do fondu, ktorý vám potenciálne dokáže vygenerovať výnos 5-7 %, čím by vaše peniaz ochránil pred zdražovaním.  

Reálny príjem 

• Negatíva: Ak váš plat nerastie súbežne s infláciou, reálny príjem sa vám zníži. Napríklad, ak sa vám mzda zvýši o 2 %, ale inflácia bude tento rok 4 %, váš reálny príjem v skutočnosti klesne o 2 % a budete si môcť kúpiť menej tovarov a služieb ako pred rokom.
• Pozitíva: Pokiaľ sa však váš príjem zvýši viac ako o mieru inflácie, zvýši sa aj vaša kúpna sila – reálny príjem vám vzrástol. Povedzme, že váš plat narastie o 5 % a miera inflácie bude tento rok 2 %. To znamená, že máte viac peňazí, ktoré môžete minúť, odložiť či investovať.  

Požičiavanie peňazí

• Negatíva: Ak je inflácia vyššia ako úroková sadzba úveru, veritelia tratia. Napríklad, ak známemu požičiate 1000 eur za 3 % ročný úrok, zatiaľ čo miera inflácie bude 4 %, splatené peniaze budú mať nižšiu hodnotu ako suma, ktorú ste pred rokom požičali. Požičiavanie je v čase inflácie menej lákavé, a to platí aj pre veľkých hráčov, ako sú banky. Ide o jeden z dôvodov, prečo úroky počas inflácie rastú.
• Pozitíva: V prípade vyššej inflácie sú naopak spokojní dlžníci. Ak ste si zobrali pôžičku s úrokom 4 % a inflácia narastie na 6 %, peniaze, ktoré vraciate, majú nižšiu reálnu hodnotu aj po započítaní zaplatených úrokov ako istina v čase získania pôžičky. Práve dlžníci, ktorí si požičali behom obdobia nízkych úrokov, v reálnom vyjadrení profitovali z nedávneho obdobia vysokej inflácie.

Aktíva 

• Negatíva: Aktíva s pevne daným výnosom, ako napr. dlhopisy, strácajú počas vysokej inflácie hodnotu. Ak vlastníte dlhopis, ktorý vypláca každý rok 3 % úrok, ale inflácia je 5 %, reálne na investícii strácate (aj po započítaní úrokov si kúpite menej tovarov a služieb ako pred rokom).
• Pozitíva: Fyzické aktíva, ako napríklad nehnuteľnosti, zvyknú zvyšovať hodnotu súbežne s infláciou. Napríklad, ak vlastníte dom, ktorý mal minulý rok hodnotu 200 tis. eur a inflácia je tento rok 5 %, váš dom môže mať zrazu hodnotu 210 tis. eur. Inými slovami, chránite tak svoj majetok pred zdražovaním, a dokonca ho aj zhodnocujete.  

Inflácia môže výrazne ovplyvniť naše míňanie, úspory, reálny príjem, pôžičky či aktíva. To, či má inflácia na vás pozitívny alebo negatívny dopad, zväčša záleží na širších ekonomických podmienkach a na našej osobnej situácii. 

Zdroj: Napkin Finance

Prečo bola inflácia v posledných rokoch taká vysoká?

Inflácia dosiahla v roku 2022 najvyššie úrovne od 80. rokov, poháňaná kombináciou svetových udalostí a odpovedí na ne. Pandémia Covid-19 hrala v tomto azda najväčšiu rolu, keďže spôsobila uzavretie ekonomík, narušenie celosvetových dodávateľských reťazcov, vrátane zastavenia produkcie vo viacerých fabrikách.

Ako odpoveď, vlády po celom svete začali vytvárať rôzne podporné programy, poskytovať rôzne stimuly, navýšili podporu pre podniky a zamestnancov a i. Čiže svet zažil na jednej strane pokles vo výrobe, t.j. ponuke, no zároveň nárast v dopyte kvôli zvýšenému objemu disponibilných peňazí domácností. Tento nepomer dostal infláciu do dvojciferných čísiel.

Celú situáciu ešte zhoršilo geopolitické napätie. Na začiatku roka 2022 Rusko napadlo Ukrajinu, čo viedlo k sankciám a obchodným reštrikciám. Ako dôsledok sa znížila svetová ponuka ropy a zemného plynu, ktoré vo veľkom tlačili ceny energií nahor.

Navyše, Ukrajina ako jeden z najväčších producentov a vývozcov obilia, zrazu nedokázala vyviezť také množstvá ako predtým, čo spôsobilo zvýšenie cien potravín. Zvyšujúce sa ceny palív a poľnohospodárskych plodín spôsobili domino efekt – premietli sa do cien každodenných tovarov a služieb.

V reakcii na vysokú infláciu začali americká centrálna bank Fed a Európska centrálna banka (ECB) razantne zvyšovať úrokové sadzby s cieľom ochladiť dopyt. Aj napriek tejto snahe, inflácia ostala ďaleko vyššia, ako boli hodnoty pred pandémiou.

Ako sa pred infláciou ochrániť?

Ochrániť peniaze pred infláciou vyžaduje dobre premyslený a zmysluplný prístup. Na ochranu pred infláciou a na zachovanie hodnoty vášho majetku je potrebné porozumieť, ako jednotlivé triedy aktív reagujú na rastúce ceny a môžu pomôcť s bojom proti znehodnoteniu majetku. O tom budeme ešte písať v ďalších blogoch.

Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako sa pred infláciou ochrániť, je investovanie. Firmy, ktoré majú na trhu silné postavenie, dokážu prispôsobiť ceny svojich produktov a preniesť rastúce náklady na zákazníkov.

Táto možnosť im umožňuje zvýšiť tržby a potenciálne zisky, hlavne v počiatočných etapách inflácie. Zároveň firmy môžu počas inflácie profitovať z vlastníctva veľkého množstva aktív, ktorých zhodnotenie sa premietne do celkovej hodnoty firmy a jej akcií.

Pre niektoré firmy však inflácia môže predstavovať výzvu. Nie každá spoločnosť dokáže vyššie ceny surovín, práce a iných vstupov preniesť na zákazníkov. Výsledkom môže byť nižšia marža.

Dlhšie trvajúca vysoká inflácia vedie k poklesu kúpnej sily zákazníkov, čo zníži celkový dopyt po tovaroch a službách. Firmy, ktoré sú citlivejšie na ekonomické zmeny, ako napríklad reštaurácie či ubytovacie služby, môžu zaznamenať pokles tržieb, keď sa spotrebitelia rozhodnú znížiť výdavky.  

Aj napriek týmto výzvam sú akcie solídnou ochranou pred infláciou. Historicky akciové trhy ponúkali výnosy, ktoré dokázali v strednodobom a dlhodobom horizonte pohodlne predbehnúť infláciu, vďaka čomu investorom nielen udržali, ale dokonca zhodnotili majetok a kúpnu silu v dlhodobom časovom horizonte. 

Zároveň sú niektoré odvetvia a firmy lepšie postavené na zvládanie inflácie. Napríklad, nevyhnutné tovary a služby dennej spotreby, ako sú potraviny, pohonné hmoty či hygienické potreby, si spravidla udržiavajú dopyt, čím sú viac odolné voči inflačným tlakom.  

Diverzifikácia je taktiež nesmierne dôležitá pri ochrane pre infláciou. Namiesto zameriavania sa len na pár cenných papierov, limitujúc tak vaše investície len na pár typov aktív, je viac ako odporúčané rozdeliť investície do čo najširšieho portfóliá aktív. Týmto prístupom nielen ochránite majetok pred infláciou, no zároveň eliminujete aj trhové riziko. Ak sa nebude dariť jednej investícii, ostatné túto stratu vykompenzujú.

Na konci dňa vyžaduje ochrana peňazí pred infláciou dôkladné zamyslenie sa a strategické dlhodobé investovanie. Pochopenie reakcií rôznych typov aktív na infláciu a diverzifikácia portfólia vedia pomôcť ochrániť a potenciálne zhodnotiť majetok v časoch ekonomickej neistoty.