Koronavírus otestuje investície a investorov

Neočakávaná kríza spôsobená pandémiou vírusu COVID-19 a prijatými obmedzujúcimi opatreniami môže priniesť okrem spoločenskej katastrofy aj odkrytie nepríjemnej reality a faktov. Ignorované riziká schované v čase ekonomickej expanzie sa odrazu vynárajú.

„Až odliv odhalí, kto plával nahý,“ legendárny investor Warren Buffett

Práve kríza vždy obnaží takéto slabé články ekonomiky. V čase hojnosti, hospodárskeho rastu a prebytku peňazí sa nedostatky prirodzene stratia. Riziko však hovorí o tom, čo nastane v prípade scenáru, s ktorým málokto počíta.

A presne túto situáciu priniesla pandémia. Tá bude teraz sudcom vynášajúcim ortiele nad slabými a silnými. 

Na poli investícií sú medzi prvými nástrojmi na rane rizikovejšie emisie firemných dlhopisov. Podľa Národnej banky Slovenska investície v priamych emisiách podnikových dlhopisov na Slovensku prekročili 3 mld. eur. 

V susednom Česku, ktoré obdobný dlhopisový boom zažilo skôr ako Slovensko, v uplynulých rokoch už niekoľko emitentov skrachovalo. Investori prišli o peniaze, a to nad ekonomikou nevisel mrak krízy spôsobenej pandémiou. 

Podobný vývoj nemôžeme vylúčiť v blízkej dobe ani na Slovensku. Vzhľadom na charakter týchto dlhopisov, slabšie bilancie emitentov, ich citlivosť na vývoj ekonomického cyklu riziko nesplatenia dlhopisov výrazne vzrástlo. 

V blogu nájdete nasledovné informácie:

• Čo sú slovenské podnikové dlhopisy, prečo neznášajú trhové riziko a možno považovať stabilnú cenu za výhodu
• Najväčším rizikom podnikových dlhopisov je kreditné riziko, čo si pod ním predstaviť
• Aké veľké je kreditné riziko podnikových dlhopisov
• Nízka alebo žiadna likvidita slovenských dlhopisov môže byť pre investorov obrovským problémom
• Investícia do dlhopisov neponúka žiadnu diverzifikáciu, čo jej riziko značne zvyšuje
• Aké zhodnotenie ponúka priama investícia do podnikových dlhopisov a zarábajú dlhopisové ETF viac alebo menej
• Naše odporúčania pre investovanie do dlhopisov a konečné porovnanie podnikových dlhopisov s dlhopisovým ETF
• Ako do dlhopisov investuje Finax

Slovenské emisie firemných dlhopisov bez trhového rizika

Čo je dlhopis a ako funguje tento investičný nástroj som rozobral v článku Čo je investovanie a čo znamená investovať. 

Na Slovensku sa v uplynulých rokoch rozmohla popularita emisií firemných dlhopisov, pred ktorými už viackrát spotrebiteľov varovala aj samotná Národná banka Slovenska. 

Ide o dlhopisy vydávané súkromnými spoločnosťami. Niektoré z týchto dlhopisov sú obchodované na Burze cenných papierov v Bratislave, no mnoho emisií nie je prijatých na obchodovanie. 

Ak aj sú obchodované, likvidita je nízka a protistranu obchodov takmer vždy predstavuje tvorca trhu daných dlhopisov. Cenu dlhopisu tak nestanovuje skutočne trh, ale jeho tvorca, teda spravidla banka distribuujúca dlhopisy alebo aranžujúca ich emisiu. 

Napr. najobchodovanejšími emisiami na bratislavskej burze sú dlhopisy skupiny J&T, no drvivú väčšinu obchodov zastrešuje J&T Banka. Ťažko v takom prípade môžeme hovoriť o likvidnom a fungujúcom sekundárnom trhu.

Paradoxne, väčšina investorov kupujúcich takéto dlhopisy vníma práve nehýbajúcu sa cenu ako pozitívum. Nízku likviditu dlhopisov postavenú len na vôli emitenta predčasne splatiť záväzok považujú za výhodu. Ide však o porušenie jedného zo základných pravidiel úspešnej investície. 

Investícia do slovenských firemných dlhopisov nezažije situáciu, ako ilustruje nasledujúci graf. Vďaka nízkej alebo nulovej likvidite získavajú klienti falošný pocit bezpečia, že sa hodnota ich dlhopisov neprepadla.

Graf znázorňuje vývoj čistej hodnoty fondu ETF zameraného na high-yield dlhopisy rozvíjajúcich sa krajín, ktorých riziko je porovnateľné so slovenskými podnikovými dlhopismi.

Práve fondy ETF obchodovaním na burze poskytujú investorom dostatočnú likviditu, čiže ich cena reflektuje očakávania a nálady trhu. Pokles trhovej ceny dlhopisov zohľadňuje len jednu vec, a to zvýšené riziko ich nesplatenia.

Ak by sa slovenské emisie riadne obchodovali s dobrou likviditou, možno bez okolkov predpokladať, že ich cena by pod váhou pandémie prepadla v obdobnej miere, ak nie viac. Dôvodom je bonita emitenta a kvalita emisie, ako vysvetľujem v ďalšej časti Kreditné riziko. 

V prípade uvedeného fondu ETF sú emitentmi dlhopisov štáty a firmy s hodnotou niekoľkých stoviek miliónov až niekoľkých miliárd eur. Ide o bonitnejších veriteľov v porovnaní s vydavateľmi slovenských dlhopisov.

Najčastejšími emitentmi na Slovensku sú rôzne developerské spoločnosti alebo finančné skupiny, no s dlhopismi sa stretneme už aj v iných odvetviach hospodárstva. 

Dlhopisové financovanie je bežnou súčasťou ekonomiky. Na jednej strane ma nesmierne teší, že aspoň v niektorom smere sa slovenský kapitálový trh rozhýbal a vydávajú sa tu nejaké cenné papiere, no na druhej strane aj pri dlhopisoch ostávame na míle vzdialení od pravého orechového.

Problém týchto dlhopisov spočíva najmä v spôsobe ich predaja a vo vnímaní ich rizika drobnými investormi. Tým sa okrem stabilnej ceny páči, že dlhopisy pravidelne vyplácajú pomerne slušný výnos. Skutočné riziko si však máloktorý investor uvedomuje.

Pri dlhopisoch sledujeme iné riziká ako pri akciách. Riziká, s ktorými sa môžete stretnúť pri investovaní, som popísal v článku Aké riziká podstupujem pri investovaní?

Kreditné riziko dlhopisov

Ako vyplýva z podstaty dlhopisov, ich najväčším rizikom je riziko nesplatenia. Toto riziko sa nazýva kreditné.

Tak ako to pri pôžičkách chodí, môže sa stať, že ten, čo si peniaze požičal, záväzok nesplní. Emitent vydal dlhopisy za účelom získania financovania určitého projektu. Ak však dlžník nebol úspešný, požičané peniaze minul a projekt nepriniesol želané výsledky, teda nezarobil, nemá čo vrátiť.

Nič nezvyčajné. Ide o prirodzené riziko pôžičky alebo úveru. Podstupujú ho banky, keď vám požičiavajú peniaze na kúpu nehnuteľnosti prostredníctvom hypotéky a podstupuje ho aj investor kupujúci dlhopis. 

Predstavte si, že by som dnes u vás zaklopal na dvere a povedal vám, že idem na druhom konci mesta stavať bytovku. S argumentom, že trh nehnuteľností zažíva momentálne boom a nemá sa čo pokaziť, by som vás poprosil, či mi nepožičiate za 6% ročne 30 tisíc eur na 5 rokov.

Asi by väčšina z vás zabuchla dvere. Prečo? Jednoducho by ste nemali dôveru v návratnosť vašich prostriedkov. Kúpa dlhopisov nie je ale nič iné ako požičanie peňazí so všetkými rizikami. 

Na splatenie dlhu musí dlžník zarobiť, tzn. vložené prostriedky sa musia vrátiť v príjmoch spoločnosti. Dokonca projekt alebo firma musia naspäť získať viac peňazí, aby pokryli aj iné náklady, vaše úroky a výnosy samotného podnikateľa.

Čo sa však stane, ak vyschnú zdroje príjmov firmy? Nasleduje nesplatenie záväzkov, krach a likvidácia. K tomu môže dôjsť z akéhokoľvek dôvodu, nie len kvôli koronavírusu, ktorý je ale dokonalým katom podobne financovaných projektov. 

V prípade krachu emitenta dlhopisu budú vaše straty trvalé. Ak raz firma nemá hotovosť a nemá majetok, investíciu vám nevráti. Môžete sa súdiť a vymáhať záväzky. Riziko ste akceptovali a naplnilo sa. 

S.r.o. je spoločnosť s ručením obmedzeným, lebo ručí za svoje záväzky len do výšky základného imania a keď raz nemá z čoho zaplatiť alebo čo predať, viac vám nedá.

Kreditné riziko pri neobchodovaných emisiách malých firiem býva veľké. Emitentom je často s.r.o. bez majetku a s minimálnym základným imaním 5 tis. eur. Takáto firma zvykne vydať dlhopisy v objeme stoviek tisíc až miliónov eur. 

Finančné skupiny zakladajú na každú emisiu novú spoločnosť, ktorá je vyslovene nástrojom pre získanie financovania, tzv. SPV (special purpose vehicle). Častokrát nenadobudne žiadny majetok, nevykonáva ani žiadne podnikateľské aktivity, len vydá dlhopisy a získané prostriedky požičia inej spoločnosti v rámci skupiny.

Takto môžu vyzerať SPV v obchodnom registri:

Zamýšľali ste sa niekedy, prečo preferujú takto nastavený model? Prečo si tieto firmy požičiavajú prostriedky práve od vás? Prečo sa neobrátia na väčších investorov, keď ich projekt je taký úžasný, alebo prečo im nepožičia banka? Nevedia si pri nulových trhových úrokoch požičať výhodnejšie ako za 5 až 9% ročne?

Vaše peniaze sú často presne použité ako vlastné zdroje pred bankou, aby potom ďalšie peniaze získali lacnejšie a výhodnejšie, ale vždy závisí od prípadu k prípadu. 

Nezabúdajte ani na fakt, že banka neposkytne úver, ktorý by bol v poradí uspokojovania v prípade bankrotu za vašim dlhopisom. Konkurzný správca uspokojí v prvom rade pohľadávky štátu, zamestnancov, potom banky a až potom investorov.

Kreditné riziko sa znižuje majetkovým zabezpečením dlhu. V takom prípade podlžnosti emitenta dlhopisov kryjú konkrétne aktíva, na ktoré majú v prípade dlžníkovej platobnej neschopnosti veritelia nárok. Žiaľ, väčšina slovenských emisií dlhopisov nie je majetkovo zabezpečená.

Aby som bol korektný, uvádzam, že dlhopisy často nesú ručenie matky skupiny spoločností, z ktorej jedna emituje dlh. Toto ručenie značne znižuje kreditné riziko. 

Silným argumentom proti naplneniu kreditného rizika ešte býva reputácia samotnej skupiny. Väčšina emitentov spraví vždy maximum, aby ich verejné záväzky boli uspokojené. Nikto nebude riskovať trvalé poškodenie obchodného mena.

Na druhej strane, objem dlhopisov v ekonomike sa stále zväčšuje a veľa starých emisií sa spláca emitovaním nových dlhopisov, čím firmy bežne odďaľujú splácanie svojich záväzkov. Firmy si berú nové dlhy, aby splatili staré. Každý pohár má svoje dno. 

Aké veľké je kreditné riziko slovenských podnikových dlhopisov?

Drvivú väčšinu podnikových dlhopisov na Slovensku možno zaradiť medzi tzv. junk alebo high-yield dlhopisy. Ide o dlhopisy s vyšším úročením a nízkym alebo žiadnym ratingom. Nemám vedomie o tom, že by niektorá z týchto slovenských emisií mala rating od niektorej zo svetovo uznávaných ratingových agentúr, ale môžem sa mýliť. 

Na Slovensku neexistujú ani prehľadné štatistiky ohľadom disciplíny emitentov a nesplatených emisií, ako tomu je napríklad v susednej Českej republike.

Ratingové agentúry určujú schopnosť splácať záväzky ratingom, ktorý má 18 úrovní, od AAA (najlepší rating) až po CCC (najhorší). Čím nižšia úroveň, tým väčšie riziko nesplatenia. Posledných 8 úrovní sa považuje za špekulatívne dlhopisy a sú označované ako high-yield dlhopisy.

Pre ilustráciu miery bankrotov high-yield dlhopisov v čase krízy môžeme použiť zahraničné dáta. Ratingové agentúry by určite zaradili väčšinu slovenských firemných dlhopisov do spodných pásiem bonity, teda by im udelili nízky rating. 

V USA v časoch krízy stúpa miera nesplatenia high-yield dlhopisov v priemere na 15%, ako ukazuje nasledovný graf podľa údajov ratingovej agentúry Fitch Ratings. Počas ekonomickej expanzie sa miera bankrotov v tejto triede dlhu pohybuje pod 2%.

15% nie je málo. Znamená to, že v krízových časoch, aké zažívame aj dnes, nie je vyplatená (zbankrotuje) každá siedma emisia dlhopisu.

V slovenských podmienkach by som pokojne predpokladal aj vyššie číslo približujúce sa k 20%. Inak povedané, každý piaty dlhopis môže byť na odstrel v prípade prehĺbenia ekonomickej recesie. Väčšina emitentov je značne napákovaná (podiel cudzích zdrojov na financovaní je veľmi vysoký) a ide o menšie firmy s koncentrovanejšími zdrojmi príjmov.

História dlhopisov na Slovensku je zatiaľ krátka, preto nemáme doposiaľ tieto predpoklady overené. Počas finančnej krízy v roku 2008 až 2009 neboli dlhopisy také rozšírené a vydané objemy neboli také veľké, no už vtedy sa viacerí emitenti vytrápili a záväzky načas nesplatili. 

COVID-19 bude ale prvou skutočnou skúškou emitentov a aj prvou vzorkou správania týchto dlhopisov počas krízy. 

Odporúčanie č. 1: 

Pri investícii do dlhopisov si dobre preverte, komu požičiavate peniaze. Spravte si domácu úlohu, kto bude vašim dlžníkom, ako vyzerajú jeho výkazy, aké má príjmy, platobnú schopnosť, záväzky a akú má históriu. Dobre zvážte, aký realizovateľný je projekt, na ktorý emitentovi požičiavate peniaze.

Preverte si vlastnícku štruktúru emitenta a prípadného SPV. Preferujte majetkovo zabezpečené dlhopisy a dlhopisy veľkých firiem s dlhou históriou, kvalitným manažmentom a zvučnými súvahami (dostatok likvidného a kvalitného majetku a menší podiel cudzích zdrojov na financovaní).

Riziko likvidity

Slováci sa stále mylne najviac obávajú trhového rizika. Pod ním si môžeme predstaviť kolísanie hodnoty cenného papiera v dôsledku zmeny ceny na trhu. Väčšina slovenských podnikových dlhopisov sa však neobchoduje alebo len vo veľmi malých objemoch riadených spriaznenou osobou emitenta, čiže toto riziko neznášajú. Pôsobia bezpečne a zároveň výnosne.

Pri obchodovaných aktívach sú straty spravidla dočasné, najmä pokiaľ investujete do široko diverzifikovaných fondov. V prípade vlastníctva tisícok akcií alebo dlhopisov bankrot niekoľkých, pokojne aj desiatok emitentov, hodnotu vášho portfólia zásadne neovplyvní. 

Trhy sa vždy vrátili na nové maximá, stačilo počkať. Toto tvrdenie najlepšie ilustruje vývoj indexu high-yieldových eurových dlhopisov počas finančnej krízy v rokoch 2007 až 2009. Presne tento index kopíruje ETF zamerané na high-yield dlhopisy v portfóliách Finaxu.

Maximálna strata likvidných eurových high-yield dlhopisov bola v roku 2008 až -37%, no trvalo len necelé dva roky, kým sa index vrátil na vrchol spred krízy. A to hovorím o likvidných dlhopisoch z tejto triedy aktív. Aké straty by zaznamenali menej kvalitné neobchodované alebo málo likvidné emisie?

Okrem kreditného rizika nesú podnikové dlhopisy značné riziko likvidity. Práve to, čo mnohí vnímajú ako pozitívum, teda že sa tieto dlhopisy neobchodujú, je presne naopak veľkým negatívom.

Predstavte si, že v dôsledku pandémie sa objavia správy, že firme, ktorej ste požičali peniaze prostredníctvom kúpy jej dlhopisov, sa nedarí realizovať plány a jej budúce príjmy sú ohrozené. Do splatnosti dlhopisov zostávajú 3 roky. Čo urobíte? 

Čakajú vás 3 roky bezsenných nocí, lebo nemáte komu a ako predať dlhopis. Firma nemá povinnosť odkúpiť záväzok od vás skôr a trh pre obchodovanie vami držaných dlhopisov, kde by ste ich mohli s malou stratou speňažiť, neexistuje.

Zrazu sa výhoda stáva veľmi boľavým tŕňom v päte. Tomu sa presne hovorí riziko likvidity a presne z týchto dôvodov sa likvidita, teda schopnosť predať cenný papier, považuje za základný parameter dobrej investície, častokrát ovplyvňujúci jej konečný výsledok.  

Odporúčanie č. 2:

Skutočnosť, že dlhopisy sa riadne neobchodujú a ich cena sa v čase nemení, nie je výhodou. V prípade vašej potreby ukončiť a speňažiť investíciu alebo v prípade negatívnych správ a problémov emitenta sa dlhopisu neviete zbaviť. V takej situácii budú vaše straty väčšie a trvalé. 

Preferujte obchodované likvidné aktíva, aby vás v budúcnosti nečakali nepríjemné prekvapenia a bolestivé straty na vašom rokmi vybudovanom majetku.

Koncentrácia rizika

Ďalším chýbajúcim kľúčovým parametrom úspešnej investície pri kúpe konkrétnych firemných dlhopisov je diverzifikácia, teda rozloženie rizika. Investori spravidla kupujú pár emisií, aj to často od jedného emitenta, čo nepredstavuje žiadny rozklad rizika. Investícia je veľmi koncentrovaná a kompletne závislá na jednom subjekte.

Neobchodované podnikové dlhopisy síce ponúkajú atraktívny výnos, ale ten nie je zadarmo. Aj pri nich platí zlaté pravidlo investovania, že výnos ide ruka v ruke s rizikom. Investíciou do neobchodovaného dlhopisu ste nevyzreli na toto pravidlo, akurát ste si ho dobre neuvedomili. 

To, že inkasujete 6% ročne jasne signalizuje, že podstupujete celkom vysoké riziko. Akciový trh nesie vyšší výnosový potenciál pri porovnateľnom riziku. Investícia si vyžaduje čas, no je rozložená medzi tisícky cenných papierov v prípade indexových fondov a nie je závislá na jednej lokálnej s.r.o. so základným imaním 5 tis. eur a nulovým majetkom.

Odporúčanie č. 3:

Vaše investície rozkladajte. Znížite tým riziko. Slovenské podnikové dlhopisy ponúkajú minimálnu diverzifikáciu. Balík 3 mld. eur tvoria emitenti pár veľkých finančných skupín a niekoľko menších, no výrazne rizikovejších firiem.

Mnoho ľudí chybne investuje gro svojho dlhodobého majetku práve do týchto nástrojov bez rozloženia rizika medzi rôzne triedy aktív, do rôznych sektorov, či bez regionálnej diverzifikácie. Ich investície sú kompletne závislé na hospodárstve jednej krajiny, na pár ekonomicky citlivých sektoroch a často len na jednom subjekte.

Rozkladajte aj dlhopisové investície. K efektívnej diverzifikácii priamych investícií do dlhopisov potrebujete obrovský kapitál, keďže minimálna investícia do dlhopisov sa pohybuje v desiatkach tisíc eur, preto preferujte fondy. 

Výnosy slovenských podnikových dlhopisov a dlhopisových high-yield ETF 

Najčastejším argumentom v ústach investorov do slovenských podnikových dlhopisov a ich predajcov je okrem stabilnej ceny vysoký výnos. Ten sa zvykne spravidla pred zdanením pohybovať od 3 do 9% ročne. V priemere sa teda môžeme baviť o ročnom kupóne dlhopisov 6%.

Ide však o hrubý výnos. Príjmy z kupónov (úrokov) dlhopisov sú na Slovensku zdaňované. V prípade slovenských emisií je daň vyberaná zrážkou, tzn. hneď pri výplate emitent odvedie daň, čím sa považuje daňová povinnosť daňovníka za splnenú. 

Výplatu kupónu inkasuje majiteľ slovenského dlhopisu už očistenú od dane a kvôli týmto príjmom nemusí podávať daňové priznanie. Pri uvedenom priemernom úročení podnikových dlhopisov dosiahne teda čistý ročný výnos po dani 4,86%. Investor spravidla platí aj poplatky za obstaranie dlhopisu, za jeho úschovu, či vedenie účtu, ktoré ďalej znižujú jeho čistý výnos.

Index eurových high-yieldových dlhopisov Markit iBoxx EUR Liquid High Yield zarobil za uplynulých 10 rokov ku koncu apríla tohto roka 4,3% p.a. Toto obdobie pokrýva aj pokles jeho hodnoty v dôsledku pandémie koronavírusu.

Ak by sme sa na jeho zhodnotenie pozreli pred prebiehajúcou krízou, za dekádu od začiatku roka 2010 do konca roka 2019 priniesol zhodnotenie 6,1% p.a. 

Pokiaľ investujete do high-yield dlhopisov cez indexový fond ETF, po roku je príjem z neho oslobodený od dane, čiže celý tento výnos je váš. 

Konkrétne tento index obsahuje viac ako 400 ďaleko kvalitnejších dlžníkov, ako sú slovenskí emitenti dlhopisov. V jeho portfóliu nájdete dlhové cenné papiere firiem ako napr. Netflix, Ford, Intesa Sanpaolo (matka VUB banky), Metro alebo Teva Pharmaceutical. 

Prostredníctvom ETF fondu na eurový high-yieldový index ste dlhodobo schopní dosiahnuť identický výnos investície do slovenského podnikového dlhopisu, ale so 400-násobne viac rozloženým rizikom. 

Odporúčanie č. 4:

Pocit blízkosti investície, jej stabilita a istota sú v prípade podnikových dlhopisov ilúziou. Riziko je vysoké, ako som ukázal na predchádzajúcich riadkoch. 

Najväčší mýtus investície do individuálneho podnikového dlhopisu je jeho výnos, ktorý absolútne nezodpovedá podstupovanému riziku. Obdobný a častokrát aj vyšší výnos dosiahnete investíciou do široko diverzifikovaného portfólia high-yieldového fondu ETF s výrazne nižším a viac rozloženým rizikom.

Odporúčania a porovnanie dlhopisov a high-yieldového ETF

Nezatracujem dlhopisy. Dlhopisy a akcie sú popri hotovosti základné triedy aktív. Postavenie dlhopisu v portfóliu je neoblomné a dlhopisový trh je najväčším finančným trhom. Ide o najdôležitejší finančný nástroj vo svete. Štátne dlhopisy vybraných krajín sa považujú za najbezpečnejšie cenné papiere.

Nie je však dlhopis ako dlhopis. A na to upozorňujem. Priama investícia do dlhopisu si vyžaduje sofistikovanejší prístup, investičné skúsenosti a vypracovanie domácej úlohy. Zaujímalo by ma, koľko investorov do firemných dlhopisov na Slovensku si podrobne preštudovalo emisné podmienky, či si reálne prešlo výkazy emitentov. 

Neobchodované podnikové dlhopisy určite nie sú investíciou pre drobných investorov a určite by nemali tvoriť väčšiu časť investičného portfólia, ako sa častokrát deje na Slovensku. Podiel podnikových dlhopisov na majetku investora by nemal prekročiť 20%. Tieto nástroje sú čerešničkou na torte, v žiadnom prípade nie jej korpusom. 

Podľa môjho názoru ide o absolútne nezaujímavú investíciu z každého uhľa pohľadu. Doposiaľ som nikdy neinvestoval do firemného dlhopisu alebo zmenky slovenského emitenta. Jednoduchá investičná matematika ma nikdy týmto smerom nepustila.

Základným investičným pravidlom je maximalizovať výnos na jednotku podstúpeného rizika. Pokiaľ dokážem dosiahnuť rovnaký zisk pri nižšom riziku v inej dostupnej alternatíve, investícia sa pre mňa stáva neakceptovateľnou.

Ponúkaný výnos podnikových dlhopisov absolútne nezodpovedá podstupovanému riziku a drvivá väčšina parametrov takejto investície je v rozpore so základnými investičnými pravidlami. Investícia nesie vysoké riziko, minimálnu likviditu a nulovú diverzifikáciu.

V prípade high-yield dlhopisov jednoznačne preferujem indexový fond ETF kvôli všetkým aspektom. 

Nasledujúci graf ilustruje rozdiel v úrovni piatich kľúčových parametrov (výnosu, kreditného rizika, likvidity, diverzifikácie rizika a daňových povinností) priamej investície do podnikového dlhopisu a investície do indexového fondu ETF zameraného na high-yield dlhopisy.

Tzv. radarový graf prehľadne znázorňuje výhody a nevýhody dvoch investičných riešení. Každý parameter má štyri úrovne kvality. Čím viac je hodnota parametru na vonkajšej úrovni, tým je výhodnejšia pre investora. 

Napr. v prípade podnikového dlhopisu vždy z výnosu zaplatíte daň, preto je úroveň parametra najnižšia. No v prípade akumulačného dlhopisového ETF daň zaplatíte len, pokiaľ investíciu ukončíte skôr ako po roku, čím si parameter daní vyslúžil druhú najlepšiu úroveň.

Väčšia plocha vyfarbeného grafu znamená výhodnejšie riešenie podľa týchto piatich parametrov. 

Ako som uviedol, z každej stránky, z ktorej sa na podnikové dlhopisy pozriem, vychádzajú jednoznačne horšie v porovnaní s jednoduchým diverzifikovaným trhovým riešením.

Dlhopisy v portfóliách Finaxu

V portfóliách Finaxu majú najväčšiu váhu svetové štátne dlhopisy. V prípade 100% dlhopisového portfólia je podiel štátneho dlhu až 67,5%. Zloženie našich portfólií a dôvody výberu jednotlivých tried aktív nájdete tu.

Ich výnosy sú síce nižšie, no aj ich korelácia s inými triedami aktív (identický vývoj) a volatilita (kolísavosť cien) sú nízke. Štátne dlhopisy teda hlavne zmierňujú riziko, znižujú volatilitu a vyhladzujú celkový vývoj portfólií s ich zastúpením.

Okrem nich nájdete v našich portfóliách aj firemné dlhopisy. V prvom rade však ide o dlhopisy s ratingom z prvých 10 úrovní, v tzv. investičnom pásme. Bonita týchto emitentov a pravdepodobnosť splatenia dlhu je vysoká.

V portfóliách majú zastúpenie aj firemné high-yield dlhopisy, ale ich váha sa pohybuje v portfóliách Finaxu maximálne do 6% presne z dôvodov, ktoré som tu opísal. High-yield dlhopisy sa správajú viac ako akcie, dosahujú identické výnosy, ale nesú aj obdobné riziko.

Štyri dlhopisové ETF fondy v portfóliách Finaxu investujú do zhruba 4 tis. dlhopisov z 92 krajín. Kreditné riziko sme tak dokonale rozložili. 

Nezabudnite, že aj presun investície z podnikových dlhopisov do Finaxu odmeňujeme zľavou za prenesenie investície. Ak zdokladujete jej ukončenie v dlhopisoch, 50% z presunutej hodnoty vám budeme 2 roky riadiť bez poplatku. Viac informácií o akcii nájdete tu.

Daňový režim závisí od jednotlivých pomerov každého klienta a môže sa v budúcnosti meniť.