Španielsko zlegalizuje pobyt časti prisťahovalcov

Španielska vláda schválila zmenu pravidiel pre neevidovaných prisťahovalcov. Od mája budúceho roka by malo legálny status získať cez 300 tisíc ľudí ročne, za tri roky dohromady vyše 900 tisíc.

Na legálny status budú mať nárok ľudia, ktorí v Španielsku žili aspoň posledné dva roky. Zmeny sa teda nebudú týkať nových prisťahovalcov, vrátane 25 500 nelegálnych migrantov, ktorí prišli prevažne zo západnej Afriky v priebehu tohto roka. Najväčšia skupina, ktorej sa politika dotkne, sú ženy z Južnej Ameriky, ktorým spravidla vypršali turistické víza. Väčšina z nich už ovláda jazyk a je aklimatizovaná na miestne podmienky.

Vláda uvádza, že krajina akútne potrebuje približne 250 tisíc nových pracovníkov ročne. Španielsko má jednu z najnižších pôrodností v Európe. Udelenie legálneho statusu výrazne urýchli vstup novej pracovnej sily na trh práce, keďže zamestnávať nelegálnych prisťahovalcov je administratívne náročné.

Čína udrela na luxusný alkohol z Európy

Viac ako 500 zamestnancov Hennessy, popredného výrobcu koňaku, v stredu nenastúpilo do práce, kvôli plánom firmy presunúť časť plnenia fliaš do Číny. Podobné kroky podnikli v solidarite aj zamestnanci firiem Martell, Rémy Martin či Courvoisier.

Tento plán sa dostal na stôl po tom, ako Čína zaviedla vysoké dovozné clá na koňak a brandy v odvete za clá EÚ na čínske elektromobily. Drvivá väčšina svetového koňaku a brandy sa totiž vyrába vo Francúzsku, ktoré bolo jedným z najsilnejších hlasov pre zavedenie ciel na dovoz z Číny.

Firma argumentuje, že vývozom už destilovaného alkoholu v kadiach a následným plnením fliaš priamo v Číne by clá dokázala obísť. Nie je však isté, či sa čínska vláda nepokúsi zdaniť aj takýto postup. Výrobcovia avizovali, že budú od prezidenta Macrona žiadať, aby na najbližšom samite G20 vyjednal lepšie podmienky a zabránil zavedeniu nových trvalých ciel.

Rusko zafinancuje stavbu egyptskej jadrovej elektrárne

Dolná komora ruského parlamentu v utorok schválila protokol ku dohode o poskytnutí úveru Egyptu na výstavbu novej atómovej elektrárne. Výška úveru je 23,69 miliardy eur, čo predstavuje 85 % odhadovaných nákladov. Na základe protokolu bude Egypt pôžičku splácať po dobu 22 rokov s 3 % ročným úročením. Krajiny dohodu uzavreli ešte v novembri 2015, protokol upravujúci podmienky bol podpísaný až v tomto roku.

Zahraničný výbor Štátnej Dumy uvádza, že prijatie protokolu uľahčí vyrovnanie dlhu voči Rusku, keďže posilní miestnu ekonomiku a poskytuje dostatočne dlhý priestor na to, aby bol úver splatený. Zároveň uvádza, že krok posilní rozvoj ďalšej hospodárskej a technicko-vedeckej spolupráce v oblasti využívania jadrovej energie.