Napriek tomu, že sa už toho v médiách veľa popísalo a televízie sa tejto téme výrazne venovali aj vo svojom spravodajstve, poďme si v krátkosti zhrnúť, čo sa vlastne stalo, predtým ako sa pustíme do nejakých odporúčaní pre klientov.

24. február – audítorská spoločnosť KPMG podpísala audit banky Silicon Valley Bank (SVB), od konca prvého kvartálu 2022 opustilo banku 13% všetkých vkladov, čo má na banku negatívny vplyv.

8. marec - SVB ohlásila po zavretí búrz stratu 1,8 miliardy dolárov z predaja štátnych dlhopisov, aby kryla zvýšené výbery klientov. Z vkladov totiž banka nakúpila americké štátne dlhopisy, ktoré vplyvom stúpajúcich úrokov klesli na cene. Bez zabezpečenia na tom banka výrazne strácala.

9. marec – akcie bánk zažívajú obrovský pád. Za deň vymazali hodnotu 52 miliárd dolárov. Zákazníci SVB požiadali o výber 42 miliárd dolárov svojich vkladov.

10. marec – obchodovanie s akciami banky bolo pozastavené. Banka krachuje. Regulátor preberá kontrolu nad bankou. Je to tretí najväčší pád banky v histórii USA.

12. marec – padá ďalšia veľká banka Signature Bank. FED (americká centrálna banka) vydáva opatrenia, aby sa run na banky nerozširoval ďalej.

13. marec – akcie bánk ďalej padajú. Hovorí sa o kolapse banky First Republic, ktorú však zachráni o pár dní skupina väčších bánk. Prezident Joe Biden upokojuje trhy. Ministerstvo spravodlivosti a SEC začína vyšetrovanie príčin.

15. marec – banková kríza sa prenáša do Európy. Vo veľkom padajú akcie Credit Suisse, Deutsche Bank, Sociéte General a BNP Paribas.

19. marec – UBS (najväčšia švajčiarska banka a večný rival) preberá Credit Suisse za cenu 3,3 miliardy dolárov, no držitelia tzv. podmienených konvertibilných dlhopisov banky ťahajú za kratší koniec a prichádzajú o všetky peniaze.

De facto za menej ako dva týždne sa tu zomlel neskutočný sled udalostí, ktoré vyvolávajú dojem, že stojíme na prahu kolapsu bankového systému.

Do veľkých problémov sa pravdepodobne nedostaneme

Osobne si však nemyslím, že marcové udalosti prerastú do finančnej krízy z roku 2008. Je to dané špecifickosťou súčasného problému.

Banka SVB mala veľkú časť vkladov zo startupového a venture prostredia, ktoré trpí v súčasnosti nedostatkom kapitálu a prepadom hodnoty ocenenia. Preto boli vysoké výbery ich klientov prirodzené. Je len chybou rizikového manažmentu banky, že svoje pozície nemala správne zabezpečené. Dlhodobé investície financovala krátkodobými prostriedkami.

Credit Suisse to mala nahnuté už dlho pred jej kolapsom. Ako hovorí Warren Buffet: „Odliv ukázal, kto v mori plával nahý.“

Na rozdiel od roku 2008 bilancie bánk sú zdravšie. Na svojich knihách držia viac kvalitných cenných papierov s vysokou pravdepodobnosťou splatenia, ktorých ceny sú len dočasne vyklesané v dôsledku prudkého rastu úrokových sadzieb. Aktíva bánk sa oproti roku 2008 výrazne zlepšili a pomer vlastného kapitálu voči záväzkom je výrazne vyšší (banky po uplynulej finančnej kríze pracujú s podstatne menšou pákou).

Z pohľadu kapitálovej primeranosti sú na tom európske banky na rozdiel od tých amerických veľmi dobre. Kým v Európe spĺňa prísne kritéria na kapitálovú primeranosť až 2200 bánk, v Amerike je to len 14 veľkých bánk považovaných za systémovo dôležité (too big to fail).

Zároveň sú regulátori veľmi dobre poučení z krízy pred 15 rokmi a vedia pomerne rýchlo reagovať, čo sa zatiaľ potvrdilo hlavne v Amerike.

Aby som bol spravodlivý, treba spomenúť aj riziká. Situácia aj po miernom upokojení môže ešte opäť eskalovať. Negatívny vývoj môže nastať v prípade stupňujúcich sa výberov vkladov, tzv. „bank run“ (masívny panický výber peňazí z bánk). Ďalej bankám môže uškodiť pokračujúci prepad dlhopisov spôsobený ďalším zvyšovaním úrokových sadzieb alebo zvýšenou mierou nesplácania úverov. Toto všetko má potenciál priliať olej do ohňa.

Všetko zlé môže byť na niečo dobré

Tieto správy však môžu mať aj dobrý vplyv na budúcu situáciu ekonomiky. Na konci krízy plieska bič vždy najsilnejšie a emócie investorov sú extrémne prehnané. Udalosti z posledných dní môžu urýchliť pokles ekonomiky, obmedzenie úverovania a s tým súvisiace spomaľovanie inflácie. To by znamenalo koniec politiky zvyšovania úrokových sadzieb a ich postupné uvoľňovanie.

Aj toto je jeden z dôvodov pomerne stabilných trhov. Spomínané udalosti neviedli k výraznejšiemu poklesu akciových indexov vôkol sveta. Málokto z nás by predpovedal, že akcie budú od začiatku roka zelené prakticky pár dní po kolapse viacerých veľkých bánk.

Aké sú riziká držania peňazí v banke?

Osobne si myslím, že riziko držania peňazí v banke nie je vysoké. Oproti obchodníkovi s cennými papiermi je tu však jeden veľký rozdiel, ktorý si väčšina ľudí neuvedomuje.

Peňažné vklady, ktoré vložíte do banky, sa stávajú majetkom banky a suma, ktorú vidíte ako zostatok na vašom bežnom účte, je len vaša pohľadávka voči banke. Banka je vašim dlžníkom a vy ste jej veriteľom. Banka vaše peniaze ďalej používa na svoje aktivity, investície alebo poskytovanie pôžičiek. Ak by sa banke nedarilo a skrachuje, stiahne so sebou aj vaše peniaze.

Ak sa podarí majetok banky (budovy, investície, úvery, vybavenie a iné veci) speňažiť, môžete sa tak dostať k nejakej časti svojich vkladov. Uložené peniaze v bankách sú preto veľmi citlivé a v prípade hroziaceho krachu banky alebo len negatívnych správ sa každý snaží všetky svoje vklady vybrať, čím sa urýchli jej kolaps.

Na druhej strane, my ako obchodník s cennými papiermi, spravujeme peniaze oddelene od nášho firemného majetku. Peniaze, ktoré vkladáte na svoj účet vo Finaxe, nevstupujú do našej súvahy. Nedochádza k zmene vlastníka. Tým ste neustále vy, rovnako aj cenných papierov, ktoré za vaše prostriedky na váš účet nakúpime. My vám vedieme len ich evidenciu a riadime vaše investície.

Všetok majetok, ktorý spravujeme, peniaze, aj cenné papiere, sú vedené na oddelených samostatných účtoch, ktoré sú označené ako „Finax Clients“. Ak by Finax skrachoval, vášmu majetku sa nič nestane, pretože je oddelený od majetku obchodníka. Problémy obchodníka nemôžu byť sanované majetkom niekoho iného, teda ani klientskym majetkom.

Predstavte si to ako kataster nehnuteľností. Finax podobne ako kataster robí len evidenciu majetku. Kým kataster eviduje, komu patrí byt, my evidujeme komu patria akcie. Ak kataster skrachuje, vy stále ostávate vlastníkom bytu.

Štát ľudí chráni

Každý štát chce, aby hospodárstvo krajiny prekvitalo a banky sú jeho neodmysliteľnou súčasťou – sú krvným obehom ekonomiky. Štát má záujem, aby bankový systém fungoval ako hodinky. Preto vydal prísne pravidlá, ktoré musia banky dodržiavať a zároveň vytvoril Fond ochrany vkladov, ktorý je garantovaný štátom a zabezpečuje vklady domácností pre prípad krachu banky.

Krach bánk v našom regióne je zriedkavý, nie však vylúčený. Len nedávno máme za sebou príklad, kedy v Čechách skrachovala v roku 2022 Sberbank, nakoľko si z nej klienti začali po ruskej invázii na Ukrajinu a uvalení sankcií na ruské banky húfne vyberať peniaze.

Na Slovensku, rovnako ako v celej EÚ, sú vklady domácností v bankách chránené do výšky 100 000 eur Fondom ochrany vkladov a väčšina obyvateľstva tak môže pokojne spávať. Kto má peňazí viac, mal by sa mať na pozore.

V prípade obchodníkov s cennými papiermi existuje iná ochrana – Garančný fond investícií. Ten však vypláca náhrady za nedostupný klientsky majetok, tzn. v prípade, kedy by zamestnanci obchodníka zdefraudovali (ukradli) peniaze, prípadne by skrachovali inštitúcie, kde má obchodník svoje peniaze uložené.

To je zásadný rozdiel oproti bankám. Pri bankách hovoríme o krachu, kým pri obchodníkoch hovoríme o krádeži. Krach je viac pravdepodobnejší, a preto Garančný fond investícií vypláca náhrady iba do výšky 50 000 eur.

Tu sa môže vynoriť otázka, čo sa stane s mojimi peniazmi vo Finaxe, keď banka, v ktorej má Finax vedený účet, skrachuje. Aj na tieto prostriedky sa vzťahuje ochrana Garančného fondu investícií.

Zároveň musím zdôrazniť, že našim klientom veľa hotovosti v banke nedržíme. Peniaze majú na účtoch len v rozmedzí od prijatia platby a jej zainvestovania. Následne je len maximálne 1,5% hodnoty účtu držaného v hotovosti na krytie pravidelného účtovania poplatku za riadenie portfólia (u žiadneho klienta momentálne táto suma nepresahuje 50 tis. eur).

Aj táto hotovosť je rozložená medzi 5 bánk v rámci strednej Európy (Tatra banka, Česká spořitelna, BNP Paribas, Raiffeisen Bank a OTP bank) a majetkové účty u depozitára.

Ktorá informácia v záplave správ unikla?

Na záver ešte objasním jednu informáciu, ktorá mnohým klientom bánk unikla. Majitelia podmienených konvertibilných dlhopisov Credit Suisse prišli o všetky svoj peniaze. Banky vydávajú tieto dlhopisy, aby splnili regulačné požiadavky na vlastný kapitál. V prípade veľkého poklesu kapitálovej primeranosti sú tieto konvertibilné dlhopisy premenené na akcie banky alebo ich držitelia úplne prídu o svoje peniaze.

S týmito dlhopismi sa stretnete aj na Slovensku. Volajú sa MREL dlhopisy alebo Tier-1 dlhopisy (AT1 alebo CoCos). Banky ich označujú ako bezpečné dlhopisy, avšak v prípade nedostatku kapitálu môžu byť konvertované na vlastné imanie spoločnosti (majitelia získavajú akcie finančnej inštitúcie) alebo môžu byť zlikvidované za nulu, teda investori môžu prísť o celú investíciu.

Pokiaľ by sa emitujúca banka dostala do problémov, napr. by jej vlastné imanie začalo klesať, potrebovala by zvýšiť vlastný kapitál a o vydanie nových akcií by nebol záujem, práve tieto dlhopisy idú prvé na ranu.

Skontrolujte si preto, či ste neinvestovali práve do týchto dlhopisov. Ako som spomínal, neočakávam problémy slovenských bánk, no zvážte, či je výnos týchto dlhopisov adekvátny podstupovanému riziku.

Čo robiť, ak sa bojíte držať peniaze v banke

Ja spávam pokojne. V banke držím dlhodobo minimum peňazí, pretože by sa tam aj tak len podaromnici váľali. Moje peniaze pracujú (sú zainvestované) na účte vo Finaxe, takže tento problém neriešim.

Ak nechcete peniaze „požičiavať“ banke, je lepšie ich požičať štátu, pretože ten má predsa len väčší kredit ako banky. Napríklad cez dlhopisové ETF dokážete naraz požičať peniaze niekoľkým desiatkam štátov a dostávate za to výhodný úrok.

Rozdiel v riziku ja zásadný. Dlhopisovým ETF zároveň získate diverzifikáciu, podobnú likviditu a lepší výnos. Aktuálne ponúkajú štátne dlhopisy výnos 3 až 4% ročne, kým v banke zvyčajne nedostanete na bežnom účte nič.

„Bank run“ obchodníkov s cennými papiermi neohrozuje. Od nich si môžete vyberať peniaze kedykoľvek. Sú to vaše peniaze, je to váš majetok a ten vždy u obchodníkov nájdete. Ak vplyvom výberov prídu obchodníci o výnosy, tak skrachujú, ale vy o majetok neprídete.

Banka naopak s vašimi peniazmi pracuje, nemá všetky vklady okamžite k dispozícii. Preto nesie aj riziko likvidity. Každú banku položí, pokiaľ sa veľké percento jej vkladateľov rozhodne vybrať peniaze, ako tomu bolo v prípade SVB.

Ako som ukázal a vysvetlil, problémy bánk nijakým spôsobom neohrozujú váš majetok vo Finaxe. Práve naopak, držať majetok priamo v investíciách je v prípade takejto špecifickej udalosti podstatne bezpečnejšie, či už v dôsledku obrovskej diverzifikácie alebo z hľadiska priameho vlastníctva cenných papierov.

Jediný dopad udalostí v bankovom odvetví sa prejavil v cenách akcií samotných bánk. Hlavným scenárom podľa Finaxu zostáva izolácia problémov v jednotlivých bankách. Neočakávame šírenie nákazy, i keď ďalšie turbulencie a ďalšie obete sa nedajú aj vzhľadom na obavy veriteľov a klientov bánk vylúčiť.

Pády konkrétnych inštitúcií zároveň predstavujú vrcholenie súčasného cyklu a blížiaci sa koniec jednej etapy, ktorú pokojne môžeme označiť za ľahšiu bankovú krízu. V budúcnosti sa budeme všetci pozerať na uplynulé udalosti ako na príležitosť, rovnako ako sa dnes dívame na roky 2020, 2011, 2008 alebo 2001.