Mám 39 rokov a do dôchodku mi podľa súčasných pravidiel ostáva s najväčšou pravdepodobnosťou 25 rokov. Dosť na to, aby som si povedal, že sa ma dôchodok vlastne ešte netýka, resp. slovami mnohých, ktorých stretávam – však ja sa toho dôchodku možno ani nedožijem, tak na čo by som to riešil.

STOP STOP STOP. Prosím tu sa zastavte, pretočte sa o 20 sekúnd spať a začnite odznova. Správne nastavenie by malo byť: Čože? Už mám len 25 rokov do dôchodku a ja som sa takmer vôbec nepripravil na to, čo ma čaká v dôchodku?

Podľa štatistík viac ako 77% ľudí sa dožije na Slovensku veku 60 rokov a  do doby, keď naša generácia pôjde do dôchodku, toto číslo ešte porastie. Pravdepodobnosť, že sa dožijete dôchodku je vysoká a treba sa na neho dôsledne pripraviť.

Ako sme už v našich blogoch písali, dnes je priemerný dôchodok na úrovni 43% z priemernej mzdy. Ku koncu januára dosiahol priemerný dôchodok podľa štatistík Sociálnej poisťovne 477,14 euro mesačne. Nakoľko Sociálna poisťovňa medián nezverejňuje, predpokladám, že viac ako polovica ľudí má dôchodok nižší.

Na základe Národného programu reforiem Ministerstva financií z roku 2018 (strana 35), vládny materiál predpokladá, že v roku 2050 bude priemerná výška dôchodku na úrovni 34%, čo v dnešných číslach znamená zhruba okolo 363 euro – v priemere. Viete si predstaviť vyžiť z tejto sumy? 

Ako sa dnes stanovuje výška dôchodku?

Vzorec pre výpočet starobného dôchodku je jednoduchý:

Starobný dôchodok = počet odpracovaných rokov * priemerný osobný mzdový bod * ADH

Čo sa však skrýva za jednotlivými číslami?

Počet odpracovaných rokov – je vypočítaný presne na dni podľa toho, ako dlho ste pracovali. Započítava sa materská, vojenská služba (príp. civilná služba) či doba štúdia (po skončení povinnej školskej dochádzky). Dokonca aj obdobie nezamestnanosti v 90. rokoch minulého storočia, potom už len krátkodobej nezamestnanosti. Presnejšie to uvádza Sociálna poisťovňa. Platí to však len za obdobie do konca roka 2003.

Narodeným pred rokom 1980 sa teda pri výpočte dôchodku bude brať do úvahy celé vysokoškolské štúdium. Ročníky narodené začiatkom 80. rokov minulého storočia budú mať zohľadnené obdobie VŠ štúdia len čiastočne (do konca roka 2003). Tým, ktorí sa narodili po roku 1987 sa berú do úvahy len naozaj odpracované roky (v ktorých si platili – resp. ich zamestnávateľ platil – sociálne poistenie).

Od roku 2004 sa k odpracovaným rokom ráta už len obdobie rodičovskej dovolenky.

Osobný mzdový bod (OMB) – koeficient vyjadrujúci príjem (zaplatené odvody) v porovnaní s priemernou mzdou za každý kalendárny rok. Do úvahy sa berie maximálne vo výške 3‐násobku, hoci časom strop na platenie odvodov dôchodkového sociálneho poistenia bol zvyšovaný na 4‐, 5‐ až na súčasný 7‐násobok.

Priemerný osobný mzdový bod (POMB) – vyjadruje priemer vašich osobných mzdových bodov (OMB) za jednotlivé roky. V konkrétnom roku sa osobný mzdový bod = váš vymeriavací základ / vymeriavací základ z priemernej mzdy v danom roku. Ak máte mzdu na úrovni priemernej mzdy, váš mzdový bod bude 1. Ak máte dvojnásobok priemernej mzdy, váš bod bude 2. 

To však nie je všetko. POMB sa zo solidárnosti upravuje. Tí ktorí zarábali menej ako priemer ho majú vyšší a tí ktorí zarábali viac ho majú nižší. Štát si tak plní úlohu Jura Jánošíka. Bohatým berie a chudobným dáva. 

Ak bol POMB nižší ako 1, rozdiel pod 1 sa zvyšuje o 20%. Príklad pre OMB (osobný mzdový bod v danom roku): 0,6:

POMB = 0,6 + 0,2*(1 - 0,6) = 0,68

Hodnota OMB vyššia ako tri sa ignoruje. Ak bol OMB medzi 1,25 - 3, z hodnoty nad 1,25 sa berie len 68%. Maximálny OMB tak môže byť 2,44. Príklad pre OMB 3,5

POMB = 1,25 + 0,68*(3 - 1,25) = 2,44

Študenti, matky na materskej a v minulosti vojaci počas základnej vojenskej služby mali tento koeficient stanovený na 0,3 a koeficient nepodlieha úprave. Tento koeficient však príliš znižoval priemer a od roku 2009 tieto náhradné doby už nemajú priradené OMB, teba neovplyvňujú POMB.

Rodičovská dovolenka má od roku 2004 pridelené OMB na úrovni 0,6 – čo je dôležitá informácia najmä pre sporiteľov v II. pilieri. Rodičovská dovolenka má teda vyšší OMB, než majú tí, ktorí si platia minimálne odvody. Za obdobie do roku 2004 v materskej/rodičovskej dovolenke nie je OMB pridelené, teda neovplyvňuje POMB.

ADH – Aktuálna dôchodková hodnota je konštanta stanovená pri reforme dôchodkového systému a zvyšuje sa o priemerný rast mzdy. V roku 2020 je ADH 13,6361. V roku 2019 bola hodnota ADH 12,6657. Hodnota ADH rastie priamo úmerne rastu nominálnej mzdy v hospodárstve.

Meria sa vždy medziročný rozdiel mzdy za 3. kvartál. Takže napríklad priemerná mzda v hospodárstve SR za 3. štvrťrok 2018 bola 992 eur a priemerná mzda v hospodárstve SR za 3. štvrťrok 2019 bola 1 068 eur. Nárast 7,66% sa premietol do rastu hodnoty ADH v roku 2020.

Pozor, podľa tohto vzorca sa počíta výška vášho dôchodku v momente odchodu do penzie, teda keď oň požiadate v Sociálnej poisťovni. Ak už na dôchodku ste, váš dôchodok sa nebude každý rok podľa tohto vzorca upravovať.

Ako teda dosiahnuť čo možno najvyšší dôchodok od štátu?

1. Čím dlhšie pracujete, tým vyšší dôchodok budete mať. Ak ste v systéme nepretržite 46 rokov (od 18 do 64), máte výborný predpoklad dosiahnuť vysoký dôchodok.
2. Každý rok treba dosiahnuť čo možno najvyšší osobný mzdový bod – platiť odvody sa oplatí. Čím vyššie odvody, tým vyšší dôchodok. 
3. Ak plánujete ísť do dôchodku koncom roka, skúste sa so zamestnávateľom dohodnúť, aby ste potiahli aspoň do januára. Dostanete už ADH nasledujúceho roku, ktorý bude pravdepodobne vyšší ako predchádzajúci rok.

Ako sa bude váš dôchodok vyvíjať v čase?

Toto je celkom zaujímavé. Ako som už upozorňoval, váš dôchodok nebude rásť rovnako rýchlo ako konštanta ADH, ktorá závisí od rastu priemernej mzdy v hospodárstve. Váš dôchodok sa v zmysle §82 Zákona o sociálnom poistení zvyšuje o medziročnú dôchodcovskú infláciu . Minimálne ale vždy aspoň o 2%. Laicky povedané, dôchodok bude rásť tak rýchlo, ako rastú dôchodcom ich náklady.

V minulosti rast dôchodkov závisel od rastu reálnej mzdy, ale v roku 2012 sa to zákonom zmenilo. Je zrejmé, že štát nedokázal dlhodobo ťahať dôchodcom taký vysoký rast dôchodkov. V roku 2019 bola „dôchodcovská“ inflácia napríklad 2,9%, v roku 2018 2,6%.

Za posledné dva roky, odkedy platia súčasné pravidlá, dôchodky porástli zhruba o  5,6%. Na druhej strane dôchodca s odpracovanými rovnakými rokmi a rovnakýmPOMB, ktorý išiel do dôchodku v roku 2020 namiesto 2018, má dôchodok vyšší o 14,2%. 

Tak sa napríklad stalo, že ten člen mojej rodiny, ktorý išiel do dôchodku o 2 roky neskôr ako jeho partner, má vďaka tomu lepší dôchodok. A to aj napriek tomu, že zarábali celý život zhruba rovnako a pracovali rovnako dlho.

Viem zistiť aj presné číslo, aký bude môj dôchodok?

Každý, kto si až doteraz myslel, že sa ho dôchodok ešte netýka, nech si teraz radšej sadne a poriadne sa chytí stoličky. Realita je neskutočne krutá. Ja mám nárok ísť do dôchodku v auguste 2044. 

Môj očakávaný dôchodok v dnešných cenách je 423 eur. A sakra... dostal som KO v prvom kole. Keď som prvýkrát videl toto číslo, prekrútili sa mi asi všetky ciferníky. 

No, asi sa nemám moc čo čudovať, že? Ako podnikateľ mám dlhodobo len nízku mzdu a väčšina mojich príjmov je z dividend. Áno, je to trocha menej ako súčasný priemerný dôchodok, ale ja mám problém. Moje životné náklady sú podstatne vyššie ako toto číslo a je jasné, že z dôchodku nevyžijem.

Teraz sa však ale asi pýtate ako som k tomu číslu 423 eur prišiel. Na Slovensku existuje skvelý projekt Oranžová obálka, na ktorom pracuje tím výskumníkov okolo docenta Jána Šeba z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Vďaka tomuto projektu si každý z vás vie už dnes vypočítať, aký približný dôchodok budete mať v budúcnosti, a to nie len zo Sociálnej poisťovne, ale aj z 2., či prípadne 3. piliera. Z informácií, ktoré mi povedali na Ministerstve práce, by aj štát mohol v budúcnosti svojich občanov raz ročne informovať o predpokladanej výške ich dôchodkov založenej na podobnom princípe výpočtu.

Vďaka Oranžovej obálke som sa dozvedel, že môj dôchodok z prvého piliera bude v dnešných cenách okolo 346 eur. Ak by som šiel do predčasného dôchodku, dostával by som 291 eur. Ak by som pracoval o dva roky dlhšie, bolo by to 403 eur. Moja aktuálna výška priemerného osobného mzdového bodu je 0,658 a mám odpracovaných presne 21,36 roka. 

Z môjho druhého piliera budem mať predpokladaný dôchodok 127 eur. Mám Axa indexový fond, ktorý zo všetkých dostupných fondov zatiaľ zhodnotil úspory najviac a je predpoklad, že aj do budúcnosti bude jeden z najlepšie zarábajúcich fondov. Napriek tomu ma to z biedy zásadne nevytrhne. Ak málo prispievam, nemôžem čakať zázraky ani z 2. piliera.

Otvoriť si účet na stránke www.oranzovaobalka.sk môže každý. Trocha náročnejšie však je spárovať vaše dáta zo Sociálnej poisťovne a 2. piliera. V prípade 2. piliera vám stačia len prihlasovacie údaje k vášmu kontu, ale v prípade Sociálnej poisťovne je potrebné si zriadiť prístup k elektronickej službe – tzv. individuálny účet poistenca.

Viac o Oranžovej obálke vám napíšem v jednom z mojich budúcich blogov, lebo tento projekt naozaj stojí za to, aby sme sa mu venovali.

Čo pre mňa znamenajú tieto čísla?

Čísla z Oranžovej obálky pre mňa znamenajú len jedno. Ak si chcem svoj dôchodok užiť a môj súčasný príjem sa dramaticky nezmení, musím investovať a sporiť na dôchodok aj samostatne. Ja som už našťastie vo Finaxe začal a verím, že môj dôchodok vďaka tomu znásobím a budem si ho môcť poriadne užiť. Ako ste na tom vy?

Drvivá väčšina živnostníkov, podnikateľov (konateľov), umelcov si platí minimálne odvody a pred Sociálnou poisťovňou vystupujú ako chudobní (na úrovni tých, čo majú mzdu nižšiu než minimálnu). Ak si však nebudú výrazne dobrovoľne sporiť na dôchodok, v rokoch staroby sa chudobnými stanú naozaj… Hoci ich chudobu bude štát – ako Jánošík – čiastočne zmierňovať.

Poznámka: Ďakujem pánovi Janoškovi za prínosné opravy k môjmu blogu.